Staroveké divadlo malo dve tváre – ľudia milovali veselohry, no úžasom ich napĺňali aj smutné príbehy o nenaplnenej láske. Tak sa zrodil symbol divadla - niekedy znázornený ako dve tváre, niekedy ako tvár, ktorá má dve polovice. Veselá a smutná. Divadlo však neprinieslo nič nové. Ono len kopíruje život, ktorý vie byť príjemný a radostný, ale tiež nepokojný a zložitý. Raz sme hore, a raz nie...

Naplnenie sa strieda s prázdnom, sila so slabosťou. Sú to skrátka dve podoby nášho bytia. Z nich sa rodia otázky a pochybnosti zápasiace o to, komu a čomu budeme v živote dôverovať a veriť.